Život je nevyspytateľný . . .

Život je nevyspytateľný . . . pozor na želania :-)

Ahojte Horováci, 

     chcem sa s Vami podeliť o príhodu, kvôli ktorej som jedno krásne ráno nemohla prísť do školy. Táto príhoda sa reálne stala, bola veľmi vtipná, no predovšetkým poučná a zrejme aj zázračná. Nech sa páči Horováci, hor sa do čítanie :-)

      Bolo obyčajné predškolské ráno. Ako vždy ma čakalo umývanie, obliekanie a hlavne vstávanie, čo ma vôbec nebaví. Musím na úvod povedať, že v tento deň som vôbec nechcela ísť do školy, lebo ma čakala ťažká písomka z matiky. Uff, tá násobilka a delilka je fakt ťažká :-( . A tak som si v duchu už tri dni priala, aby sa niečo stalo ...... aby sa tak rozpršalo, že by zatopilo cesty, aby chrípkové prázdniny prišli predčasne, aby sa tatinovi pokazilo auto a nemohol ma odviezť do školy,......no jednoducho, aby sa stalo čokoľvek, čo by mi znemožnilo ísť tento osudný deň D do školy. Poviem Vám moji milí, že vtedy som vôbec netušila čo sa stane a že naše želania sa môžu naozaj splniť. 

      Takže v to osudné ráno sa mi nechcelo vôbec vstávať. No neskôr som zhodnotila, že to bolo ráno veľmi zaujímavé, troška zo začiatku smiešne, ale aj veľmi poučné. Ocko sa ráno zobudil ako prvý. Chystal mi desiatu do školy tak, ako to robí každé ráno. Mamina sa začínala pomaly prebúdzať, aby ma vychystala do školy. Bola ešte tma, keď ocko dobehol do spálne. Bol nepokojný s čudným výrazom v tvári. Mamine povedal, že je asi niečo s Ajkou. Ajka je náš psík, dievčatko, resp. fenka. Ajka vraj nejako čudne kňučí a má pred sebou nejakého potkana alebo niečo čudné. Vraj nevie čo to je. Mamina sa zľakla a vyletela z postele, zistiť čo sa deje. A potom to prišlo....

            Pozerám z okna a vidím ako ocko beží v trenírkach s čelovkou na hlave a za ním mamina v nočnej košeli. Utekali rovno k volieram našich psov. Hovorím si: "Čo sa zbláznili?" A v tom mamina kričí: ".....ocko otváraj garáž, dones handry, teplú vodu, rýchlo!!!!"  Na to vbieha do izby babina k môjmu najmladšiemu súrodencovi, ktorý má sotva dva mesiace, aby ho utíšila, pretože aj on upozorňuje, že je tu. Napoly rozospatá, strapatá, človek by sa jej aj zľakol. Pozeráme na seba veľmi nechápavo. Keď začujeme to slovo: ".......rodííííííme! ......čo? ako? veď už máme bábätko?!" babka nechápe. .....Trvalo to asi celú večnosť, hádam aj dve sekundy, až nám docvaklo.....naša AJKA. 

            Rýchlo som utekala dole, aby som zistila čo sa deje. V rýchlosti som sa dozvedela tú radostnú správu, vlastne dve. Jedna - Ajka začína rodiť. A tá druhá - v žiadnom prípade dnes do školy ísť nemôžem. Tak rozmýšľam, nemôže tá Ajka rodiť každý deň?  .... No skrátka som nemohla ísť do školy, pretože musíme pomôcť Ajke s pôrodom, a mňa tak nemal kto odviezť do školy. Bol to hotový blázinec. 

Pokračovanie nabudúce . . . 
NICOL LALIŠOVÁ , 3.A

 

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Katarína Rabajdová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre