JAR

 

 

Jar

 

Slnko svieti, sneh sa roztápa,

ježko sa budí, žaba sa potápa.

 

V čírej vode sa potápa,

v čírej vode, čo z brehov spadla,

aby sa žaba mohla kúpať,

jaj, dobre jej padla.

 

Taktiež sa preberajú snežienky,

aby si ohriali svoje jemné lupienky.

 

Horár sa prechádza po lese

a na celý les kričí:

„Diviaky, kdeže ste?“

 

A už z jari nič,

veď je strach v lese.

 

Gabriel Rekovský, V. A

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Katarína Rabajdová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre